Medzinárodný chovateľský poriadok F.C.I.

• Preambula
• Prevoz a opatrovanie suky
• Záruka
• Uhynutie suky
• Výber psa
• Chybné krytie
• Krycie potvrdenie
• Zaplatenie krytia
• Odškodné
• Nárok na šteňa
• Neokotenie suky
• Umelé oplodnenie
• Odstúpenie chovateľského práva
• Preukaz pôvodu
• Pôvod
• Zapísanie šteniat do plemennej knihy
• Identifikácia
• Chovateľský poriadok členských krajín
• Záverečné ustanovenie


1. Preambula

Vzájomné práva a povinnosti majiteľov chovných psov a súk sú určené zásadne právom medzinárodným, pravidlami chovateľských klubov a spolkov ako aj zvláštnymi dohodami. Kde také dohody chýbajú, platí medzinárodný chovateľský poriadok F.C.I. Chovateľom a majiteľom krycích psov sa doporučuje pred každým krytím písomne zachytiť vzájomnú dohodu a menovite určiť jasný pomer finančných zväzkov.

Za majiteľa sa pokladá osoba, ktorá zviera právoplatne nadobudla, je nepopierateľne jeho majetkom a vie to preukázať platným preukazom o pôvode.

Držiteľom krycieho psa je buď majiteľ krycieho psa, alebo osoba autorizovaná majiteľom na krytie súk krycím psom.

2. Prevoz a opatrovanie suky

Majiteľom chovných súk sa doporučuje pripustenie suky k psovi osobne, alebo poverenou osobou. Ak zostáva suka viacej dní u držiteľa krycieho psa, všetky týmto spôsobené výdavky ako aj kŕmenie a ubytovanie, prípadné ošetrenie zverolekárom a aj prípadné škody, ktoré suka v byte alebo zariadení držiteľa krycieho psa spôsobí uhradí majiteľ suky.

3. Záruka

S oporou o právne pravidlá rôznych krajín platí ako zaručený držiteľ zvieraťa v zmysle tohto reglementu osoba, ktorá poskytuje zvieraťu v čase vzniknutia škody ubytovanie a opateru.

4. Uhynutie suky

V prípade uhynutia suky počas pobytu u držiteľa krycieho psa musí dať ten uhynutie a príčiny uhynutia nechať zistiť zverolekárom na vlastné náklady.

Čo najrýchlejšie upovedomí majiteľa suky o uhynutí a príčine uhynutia. Ak si želá majiteľ suky uhynutú suku vidieť, musí mu to byť umožnené.

Ak dôjde k uhynutiu zavinením držiteľa krycieho psa, je povinný majiteľovi suky škodu nahradiť.

Ak na uhynutí suky nenesie vinu, je majiteľ suky povinný výdavky, ktoré vznikli uhynutím suky držiteľovi krycieho psa nahradiť.

5. Výber psa

Držiteľ krycieho psa je povinný pripustiť suku len ku zvolenému psovi. Ak vybraný pes nekryje, suka sa môže pripustiť k inému psovi len so súhlasom majiteľ suky.

Nie je v žiadnom prípade povolené počas jednej ruje pripustiť suku dvomi alebo viacerými psami.

6. Chybné krytie

Pri neželanom krycom akte druhým psom ako bol dohovorený, je držiteľ krycieho psa, ktorý suku kryl, povinný majiteľovi suky nahlásiť chybné krytie a uhradiť všetky výdavky vzniknuté chybným krytím.

7. Krycie potvrdenie

Korektne vykonaný krycí akt potvrdí držiteľ krycieho psa vystavením krycieho potvrdenia. Svojim podpisom potvrdzuje, že bol očitým svedkom krycieho aktu.

Je povinnosťou majiteľa suky zistiť, kde sa v krajine vykonáva zápis vrhu do plemennej knihy, zaobstarať k tomu predpísané tlačivá, tie správne vyplniť a predložiť ich držiteľovi krycieho psa na podpis.

Toto potvrdenie o krytí musí obsahovať:

  1. meno a číslo plemennej knihy krycieho psa
  2. meno a číslo plemennej knihy suky
  3. meno a adresu majiteľa krycieho psa, prípadne držiteľa
  4. meno a adresu majiteľa suky v čase krycieho aktu, prípadne dátum nadobudnutia suky
  5. miesto a dátum uskutočneného krycieho aktu
  6. podpisy majiteľa alebo držiteľa krycieho psa a majiteľa suky
  7. ak sa na mieste zápisu do plemennej knihy vyžaduje overená fotokópia alebo overený výpis krycieho psa z plemennej knihy, tak je držiteľ krycieho psa toto majiteľovi suky bezplatne poskytnúť.

8. Zaplatenie krytia

Majiteľ krycieho psa je oprávnený podpísať potvrdenie o nakrytí po zaplatení dopredu dohodnutej čiastky. Ponechanie suky ako zálohy je zakázané.

9. Odškodné

Ak dohodnutý pes z nejakej príčiny nekryje, alebo sa suka nenechá nakryť a krycí akt sa nemôže uskutočniť, aj tak má majiteľ krycieho psa nárok na odškodné podľa čl. 2, ale nie na dohodnutú sumu za krytie.

10. Nárok na šteňa

Majiteľ krycieho psa okrem dohodnutej sumy za krytie nemá žiadny nárok na potomstvo psa. Obzvlášť nemá žiadny právny nárok na odber jedného šteňaťa.

Ak sa dohodne odber jedného šteňaťa ako zaplatenie, je potrebné túto dohodu písomne zachytiť. V prípade takejto dohody musia byť bezpodmienečne zahrnuté nasledujúce body:

  1. čas výberu šteňaťa majiteľom psa
  2. čas odberu šteňaťa majiteľom psa
  3. čas, keď právo výberu majiteľa psa neodvratne zanikne
  4. čas, keď právo na odvoz šteňaťa neodvratne zanikne
  5. určenie ceny transportu
  6. zvláštne dohody pre prípad, keď suka vrhne mŕtve alebo len jedno živé šteňa, alebo keď vybraté šteňa pred odberom uhynie.

11. Neokotenie suky

Po korektne prebehnutom krycom akte sa výkon krycieho psa pokladá za platný a tým sú splnené predpoklady vyplatenia dohodnutej sumy za krytie. Nezahŕňa však žiadne záruky o nakrytí suky. Majiteľ krycieho psa rozhodne podľa svojho uváženia o tom keď nedôjde k nakrytiu suky, či vráti časť peňazí, alebo nechá suku pri nasledujúcom háraní nakryť. Takáto dohoda sa má písomne zahrnúť do zmluvy o krytí ešte pred krytím.

Dohodnutý nárok na jedno bezplatné krytie zaniká zásadne uhynutím krycieho psa, alebo uhynutím suky.

Možné je predložiť dôkaz (vyšetrenie spermií), že krycí pes v čase krytia bol neplodný, tak sa musí suma za krytie majiteľovi vrátiť.

12. Umelé oplodnenie

Pri umelom oplodnení suky musí zverolekár, ktorý psovi spermu odobral na mieste zápisu šteniat do chovnej knihy atestom potvrdiť, že čerstvé a správne zmrazené spermie pochádzajú od dohodnutého psa. Ostatné údaje musia byť po čl. 7 a)-g) majiteľom alebo držiteľom krycieho psa majiteľovi suky bezplatne poskytnuté.

Všetky náklady spojené s odobratím spermy hradí majiteľ suky. Náklady na oplodnenie suky hradí taktiež majiteľ suky. Zverolekár, ktorý vykoná oplodnenie suky potvrdí na mieste chovateľskej knihy, že suka bola oplodnená spermiu vybraného krycieho psa. V jeho ateste musí byť uvedené miesto a čas oplodnenia, meno a číslo plemennej knihy suky a adresa majiteľa suky.

Majiteľ krycieho psa od ktorého sperma pochádza, musí majiteľovi suky vyplniť Potvrdenie o krytí.

13. Odstúpenie chovateľského práva

Za chovateľa sa spravidla pokladá majiteľ suky v čase gravidity. Právo na chovateľské využitie suky alebo krycieho psa môže byť prenesené zmluvou na tretiu osobu.

Odstúpenie práva chovu sa musí písomne zachytiť pred plánovaným krytím. Písomné odstúpenie chovu sa musí nahlásiť v mieste vedenia plemennej knihy, prípadne tiež v klube príslušného plemena. Je potrebné priložiť aj nahlásenie vrhu.

V odstúpení práva chovu musia byť presne popísané práva a povinnosti oboch strán.

14. Preukaz pôvodu

Potomstvo dvoch čistokrvných rodičov, ktorí majú FCI uznaný preukaz o pôvode bez akýchkoľvek výhrad a obmedzení národného kynologického zväzu sú chovní psi a preto majú právo na preukaz o pôvode uznaný FCI.

15. Pôvod

FCI uznané preukazy o pôvode sa berú do úvahy ako dôkaz o platnom pôvode, žiadnu kvalitu však nezaručujú.

16. Zapísanie šteniat do plemennej knihy

Ak to nebolo dohodnuté inak, pokladá sa pri prevode gravidnej suky na nového majiteľ ten automaticky za chovateľa nastávajúceho vrhu. Šteňatá sa zapíšu do plemennej knihy krajiny, kde má majiteľ trvalé bydlisko.

17. Identifikácia

Každý pes chovaný a registrovaný v členskej krajine FCI musí byť označený trvalým a nefalšovaným znakom, ktorý sa uvádza aj v Preukaze o pôvode psa.

Šteňatá sa zásadne zapisujú do plemennej knihy krajiny, kde má majiteľ trvalé bydlisko.

V sporných prípadoch je povinný predložiť potvrdenie príslušného úradu registrácie bydliska.

Výnimky sú povolené pre chovateľov plemenných psov, ktorí žijú v krajine, kde sa nevedie FCI uznaná plemenná kniha. Im je povolené nechať zapísať šteňatá do uznanej plemennej knihy podľa výberu.

Zapisujú sa všetky vrhy, zahrňujú všetky šteňatá, ktoré boli vychované až po čas požiadania o zapísanie.

18. Chovateľský poriadok členských krajín

Chovateľský poriadok členských krajín nesmie obsahovať žiadne predpisy, ktoré by protirečili chovateľskému poriadku FCI.

19. Záverečné ustanovenie

Tento chovateľský poriadok nahrádza „Medzinárodný chovateľský poriadok" z Monaca z roku 1934.

Pri odlišnostiach platí nemecký preklad ako smerodajný.

Poriadok bol prijatý na generálnom zhromaždení FCI 11. a 12. Júna 1979 v Berne.

Bod 12. bol prijatý generálnym zhromaždením v Jeruzaleme 23. a 24. Júna 1987.

Hrubo vytlačené vety boli schválené predstavenstvom v novembri 1998 v Berlíne.

Posledna aktualizacia: 04. 09. 2015.