História MDS
Stručný pohľad na počiatky MDS na Slovensku.
(do roku 1961)
Plemeno maďarského drôtosrstého stavača (MDS) je v porovnaní s MKS mladé. Požiadavka na vznik drôtosrstej variety začala v radoch praktických poľovníkov, ktorí si želali mať plemeno s rovnakými povahovými vlastnosťami, ale odolnejšie voči chladu. Koloman Slimák uvádza, že plemeno vzniklo krížením krátkosrstej vyžly a nemeckého drôtosrstého stavača. O takéto kríženie sa zaslúžil on, ale predovšetkým Ladislav Gresznáryk.
Obrázok MDS z publikácie K. Slimáka: Poľovné psy, vyd. SVPH, Bratislava, 1957
Koloman Slimák vo svojej knihe z roku 1957 popisuje MDS nasledovne: „Tento stavač je najmladším plemenom vôbec. Vznikol asi r. 1940 krížením žltého maďarského krátkosrstého stavača s nemeckým drôtosrstým stavačom. Farbu zdedil po maďarskom a srsť po drôtosrstom stavačovi. Srsť má už pomerne dosť ustálenú. Má byť tvrdá, kratšia, s výraznými fúzmi a s obočím. V zime sú žiadúce vlníky, ktorí chránia psa proti zime. Nos a pysky vyžadujú mäsovú farbu, oči majú byť tmavšie. Dosiaľ sa pomerne vzácne chová u nás a v Maďarsku. Pre svoju poslušnosť a ovládateľnosť by si zaslúžil väčšie rozšírenie.“
Otázkou ostáva, prečo nespomenul, že pri krížení bol použitý írsky seter (ktorý mal do plemena vniesť červenú farbu), ale píše, že farbu zdedil po maďarskom stavačovi. Mnoho kynológov je predvedčených, že farbu zdedil aj po nemeckom stavačovi, so zdôraznením, že v krížení boli použité len čisto hnedé jedince.
Ladislav Gresznáryk bol najvýznamnejší chovateľ červeného ostrosrstého stavača (ČOS) v 40. - 70. rokoch. Jeho chovateľská stanica sa volala De la Selle a v rozpätí rokov 1945 - 1961 bolo pod ňou zapísaných 14 vrhov ČOS. Bol významným šľachtiteľom plemena MDS. Bohužial hneď po vzniku Klubu chovateľov maďarských stavačov Slovenska v roku 1973 zomrel. Názov chovateľskej stanice je však evidovaný dodnes, bol prepísaný na Štefana Hrnčára, ktorý pokračuje v tradícii chovu MDS.
O šľachtenie plemena sa zaujímal aj Koloman Slimák s chovateľskou stanicou „z Považia“, ktorý v období po druhej svetovej vojne aj viedol Slovenskú plemennú knihu.
Svoj vrh zapísal do plemennej knihy ako prvú generáciu červených ostrosrstých stavačov (teda maďarských drôtosrstých stavačov). Šlo o kríženie írskeho setra (SPKP 375) a zrejme maďarského krátkosrstého stavača (SPKP 233). Narodené šteniatka boli zapísané pod číslami SPKP 599 - 601 (nar. 30.6.1948). Čísla SPKP 599 a SPKP 601 sa v chove ďalej nepoužívali (pes a suka s červenou hladkou srsťou), ale pes SPKP 600 (Boj z Považia, červená hladká srsť) nakryl sučku SPKP 698 (Missis Selle, červená srsť s bielou škvrnou na prsiach). Obaja psy už boli v plemennej knihe zaevidovaní pod plemenom červený ostrosrstý stavač. Missis Selle má obidvoch predkov z maďarska (MSD I/3 a OVCMT I/941), pričom MSD I/3 je zrejme maďarský krátkosrstý stavač.
Z párenia Boja a Missis sa narodili šteniatka s číslami SPKP 1024 - 27. Žiadne z nich sa neobjavilo v chove u nás. Takto zanikla prvá generácia ČOS, aj keď je možné že sa potomkovia uplatnili v chove v zahraničí.
V roku 1946 bol do plemennej knihy zapísaný pes Lord - Brok Selle (SPKP 658) po importovanej sučke žltého stavača a maďarskom otcovi. Tento pes nakryl v roku 1950 sučku nemeckého drôtosrstého stavača (SPKP 654), ktorej syn, Harry Selle (SPKP 734), bol ďalej použitý v chove. Z tejto línie sa dostala do kríženia MDS krv nemeckého drôtosrstého stavača.
V roku 1952 prebehlo opakované spojenie (prvé bolo v roku 1951) írskeho setra Ajax z Považia (SPKP 748) a červeného ostrosrstého stavača Bojka Selle (SPKP 493), z ktorého prenášala vlohy sučka Daisy Selle (SPKP 1488). Týmto spojením sa primiešala krv írskeho setra, ktorého literatúra neuvádza, napriek tomu, že exteriérove znaky írskeho setra sa dodnes viditeľne nachádzajú na rôznych potomkoch.
Harry Selle bol použitý v jedinom párení, odkiaľ vznikol pes Bor Selle (SPKP 2313). Daisy Selle bola 4 krát nakrytá, ale v chove sa uplatnil jej jediný syn, čo bol zrovna syn s Harrym Selle - Bor Selle. Takto sa spojila krv dvoch rôznych plemien – zo strany otca to bol nemecký drôtosrstý stavač a zo strany matky írsky seter. Avšak írsky seter bol použitý v chove ešte v jednom párení, kde svoje vlastnosti preniesol na dcéru Aya Selle (SPKP 1989). Tá bola nakrytá žltým stavačom Ali Olča (SPKP 1933) a v chove sa uplatnili ich dvaja psy Alf (SPKP 2435) a Anna (SPKP 2437) v. d. Haraska.
V roku 1958 nakryl Bor Selle (SPKP 2313) sučku červeného ostrosrstého stavača Aida Selle (SPKP 1952), odkiaľ bol významný syn Ito v. d. Bie (SPKP 3018). Od roku 1959 po rok 1961 prebehlo opakované krytie Bor Selle (SPKP 2313) a Aida Selle (SPKP 1952), párenie žltého stavača Nick Olča (SPKP 1227) a Daisy Selle (SPKP 1488), Bor Selle (SPKP 2313) a Anna v. d. Haraska (SPKP 2437), a napokon, Ito v. d. Bie (SPKP 3018) a Aya Selle (SPKP 1689).
Spracovala Ivka Uhríková
Pozn. Názvy plemien sú uvádzané tak, ako boli v tom čase použité v plemennej knihe. Nejednotnosť názvov bola v tom čase značná.